Niekedy je naozaj úžasné aké pocity dokáže vyvolať kniha, film. Keď dočítam knihu a potom dlhú chvíľu len tak sedím a premýšľam. Pozerám do prázdna, nevnímam okolie, dojatá, s úsmevom, s plačom. Niekedy zanechá dojem aj film, dokáže dať niečo do života.
Keď som si prezerala filmy, tie blbé americké otrepané filmy bez myšlienky, absolútne nereálne, skreslené somariny, natrafila som na jeden. Priznám sa, vždy ma zaujme titulný obrázok, dokáže veľa napovedať o kvalite filmu, o štýle. Už hneď od začiatku som vedela, že to bude úžasný film a naozaj bol. Bol to presne ten tip filmov, ktoré dokážu pobaviť, zamyslieť sa, rozplakať. Ani chvíľu som sa pri ňom nenudila, bol skreslením reality, nebola to dokonalá láska, búrlivé víno, život bez hádok, bez problémov, nebola to dokonalosť, zmachlená hlavná postava, ktorá strávila dve hodiny natáčaním vlasov oblečená podľa najnovšej módy, nebol to ani perfektný hlavný hrdina s vyrisovanou hruďou a vybielenými zubami. Bola to dokonalosť v nedokonalosti. Bolo to zobrazenie toho, že nezáleží na tom ako dlho žijeme ale AKO žijeme. Bolo to zobrazenie nespravodlivosti s ktorou sa nikdy nezmierime.
A keď sa film skončil, splnil účel. Lebo ešte dlhú chvíľu som len tak sedela so zaschnutými slzami a pozerala do blba.
Film: Prerušený kruh/The broken circle Breakdown